Kniha PSYCHOLÓGIA PRE MILUJÚCICH RODIČOV

Čakáte vaše prvé dieťatko a máte obavy čo budete robiť, keď bude plakať? Či mu budete vedieť byť nápomocní, utíšiť ho a rozpoznať, prečo vlastne plače? Chcete vedieť viac o spánkových rytmoch dieťaťa a radách pre dobrý spánok? Naučiť sa správne čítať emócie dieťaťa? Dozvedieť sa, ako prirodzene podporovať vaše dieťa v jeho rozumovom vývine, ako ho zbytočne nestresovať niečím, čo vedieť nemusí, len preto, že to vie jeho kamarát sused? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky sa dozviete v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov, ktorej autorkami sú tri ženy, matky, psychologičky, ktoré sa podujali na krásny projekt – zozbierať všetky overené a kvalitné informácie, ktorými vás chcú inšpirovať, ako sa môžete v určitých životných situáciách zachovať.

Nechýbajú analýzy najnovších výskumov z psychológie dieťaťa, odborný rozbor mýtov i rodičovských dilem. Je to jedna z TOP kníh o výchove, ktoré by ste mali mať vo svojej knižnici a siahnuť po nej zakaždým, keď sa zúfalo zastavíte s otázkou: Čo teraz?

Ukážka z knihy:

Môže nočné budenie ovplyvniť aj spôsob, akým ho večer uspávame?

V tejto otázke zatiaľ neexistujú jasné odpovede. Tých málo štúdií, ktoré máme k dispozícii, si všíma najmä to, čo rodičia pri uspávaní robia – napríklad či dieťa dojčia, či s ním trávia čas, či ho nechajú zaspať samé.

Len jedna štúdia sa zamerala na to, ako to rodičia robia. Výskumníci sledovali mamy s deťmi mladšími ako dva roky: mesačné, trojmesačné, šesťmesačné, ročné a dvojročné. Mamy mali sedem po sebe idúcich dní vyplniť „spánkový denníček“, kam zapisovali, ako deti v noci spali, či sa zobudili, a na ako dlho. Okrem toho boli v šiestu noc nahrávané na video, od chvíle, kedy začali ukladať dieťa k spánku, až do rána. Vo videách si výskumníci všímali nielen to, čo mamy pri uspávaní robia (napríklad či mali s deťmi fyzický kontakt, čítali im, dojčili ich a pod.), ale aj ako to robia (napríklad či sú citlivé, vnímajú signály dieťatka, či rešpektujú jeho autonómiu a osobný priestor, či javia známky hnevu alebo podráždenia).

Uspávanie dieťaťa má vplyv na jeho nočný spánok

Zistilo sa, že častosť nočného budenia sa nezávisí až tak veľmi od toho, čo mamy robia – napríklad ako dlho deťom čítajú, či pred spaním dojčia, či (ne)zostávajú pri zaspávaní v ich posteli. Dôležitejšie bolo to, ako to robili. Tie deti, ktorých mamy boli pri uspávaní emocionálne dostupnejšie, t.j. naladené na signály dieťatka, sa v noci budili zriedkavejšie a mamy ich museli menej často aktívne uspávať. Vzťah medzi emocionálnou dostupnosťou mamy a dobrým spánkom dieťatka bol tým silnejší, čím boli deti mladšie.

Čo konkrétne znamená "emocionálne dostupná" mama?

Výskumníci uvádzajú príklady z ich nahrávok: ...